História
Lietavský hrad - stojí na mieste hradišťa z prehistorickej doby, kde predtým stálo obetište bohyne Lietvy (Lady).
K rannej histórií hradu sa viaže povesť z doby vpádu Tatárov, ktorá je zachytená na obraze nachádzajúcom sa v Lietavkom kostole, podľa ktorej Tatári vrhli do priepasti starého kňaza, jeho reverenda sa však zachytila na konáre stromu rastúceho na skale a kňaz sa zachránil. Presný vznik Lietavského hradu zatiaľ nie je zistený, ako nie je zatiaľ zistené ani to či bol tento hrad postavený, alebo znovuobnovený z doby prehistorickej.
V roku 1318 sa spomína "Endrej" - kastelán hradu, čo je dôkazom že hrad už predtým musel existovať, tiež mesto Žilina, vtedy ešte osada, musela ako osada ptriaca do hradného panstva Lietava, odvádzať tomuto dane, a to až do roku 1384.
Hrad bol pravdepodobne postavený alebo obnovený Matúšom Čákom Trenčanským v čase, kedy vznikali aj iné okolité hrady v snahe ochrániť ľud a majetky pred pustošiacimi Tatármi.
Keď Čák v roku 1321 zomrel, stal sa hrad súčasťou majetku panovníka, ktorý v rámci svojej kolonižačnej politiky, odovzdával takto získané hrady a územia svojim prívržencom. Zaviedol sa tak systém hradov a ich panstiev, ktorý posilnil bojovú a ekonomickú moc panovníka.
Jedným z takýchto bol aj ŠTEFAN BEBEK - kuriálny sudca, ktorému panovník Ľudovít I. (1342 - 1382) dal Lietavu do úžitku. ŠTEFAN BEBEK a jeho potomkovia sa považujú za prvých známych majiteľov Lietavského hradu a panstva (1360 -1397).
Zoznam majiteľov hradu Lietava
- 14. storočie Matúš Čák Trenčiansky - (predpoklad)
- r.1360 Štefan Bebek z Plešivca
- r.1369 Ladislav Bebek (syn Štefana Bebeka)
- r.1388 Vladislav Bebek (famulus Štefana Bebeka)
- ------ Žigmund Luxemburgský
- r.1397 Sandzivogius /kališký palatín/
- r.1401 Ján Bebek (syn Ladislava Bebeka)
- r.1403 Sendziwoja-Ostrorog 23.06.1403 /(Poľsko)
- ------ Ctibor zo Ctiboríc (syn Sendziwoja)
- r.1407 Lenstach a Peter z Jelšavy
- r.1410 Ján Bebek (omilostený panovníkom)
- r.1419 Štefan Bebek
- r.1474 Paulus Kynis
- r.1479 Uršula Bebeková a manžel Emerich Zápoľský
- r.1487 Štefan Zápoľa (palatín Uhorska)
- ------ Vladislaw Jagiello
- r.1499 Ján Zápoľa (syn Štefana Zápoľu)
- r.1512 Mikuláš Kostka a Peter Kostka zo Sedlíc
- r.1527 Báthor
- r.1534 Mikuláš Kostka
- r.1552 Anna a Barbora (dcéry Mikuláša Kostku)
- r.1556 Barbora Kostková (manželka Františka Thurzu)
- r.1556 František Thurzo
- r.1590 Anna Thurzová (sestra Juraja Thurzu)
- r.1598 Gabriel z Révy
- r.1621 Alžbeta Czoborová (vdova po Jurajovi Thurzovi)
- r.1626 Gašpar Illésházy
- r.1628 František Révay
- ------ Majetok bol v tomto období rozdelený na 4 časti:
- 1/4 - Juraj Thurzo, po smrti syn Emerich, po smrti Emericha jeho sestry a ich potomstvo.
- 1/4 - Sestra Juraja Thurzu Anna, vydatá za Jurajom Prénym a jej potomstvo.
- 1/4 - Sestra Juraja Thurzu Katarína, vydatá za Gab- rielom Révayom a jej potomstvo.
- 1/4 - Sestra Juraja Thurzu Uršula, vydatá za Františ- kom Ghyczym, potom jej dcéra Zuzana, vydatá za J.Sengyelom.
- ------ Juraj Szelepcsényi (ostrihomský arcibiskup)
- r.1649 Gašpar Illésházy (komposesorát)
- r.1650 Štefan Thőkőly
- r.1652 Gabriel Illsházy
- r.1669 Štefan Thőkőly
- r.1670-1673 Mikuláš Draškovič
- r.1676 Juraj Illesházy
- r.1676-1713 Juraj Erdődy
- r.1714-1758 Juraj Erdődy ml.
- r.1759-1782 Uhorsko - kráľovský erár
- r.1782-1792 Mikuláš Esterházy
- r.1792-1861 František Zichy
- ------ Edmund Zichy
- ------ Začiatkom 19. storočia boli vlastníkmi :
- - Thurzovci - 55 dedičov
- - Révayovci - 9 dedičov
- - Prényiovci - 4 dedičia
- - Lengyelovci - 18 dedičov
- ------ Thurzovská 1/4 ho vlastnila iba do r. 1873
- ------ Drevokupec barón Leopold Popper
- ------ František Ballestrem
- ------ Drevárska firma a.s. Čadca
- r.1937 Drevárska firma "Zelehos"
- r.1950 Štát československý
Hrad zameral:
Dr. V. Bukovinský v roku 1953
- suchá priekopa
- hlavná brána
- dolný dvor (predná časť)
- dolný dvor (zadná časť)
- druhá brána
- studňa
- vchod do vyš.hrad
- kuchyňa - jedáleň
- citát z Terentia
- donjon
- tretia brána
- hlavný dvor
- starý vchod do hradu
- erb Pavla z Kiniže
